Fotograf počas pauzy

Uviaznuta lod na Dunaji

Vitajte. Je to už dlhšia doba, čo som niečo na svoj web publikoval, a má to viacero príčin. Jednou z nich je, že z fotografa sa stal fotograf počas pauzy. Možno rýchly a nie najlepší, avšak pre mňa momentálne navýstižnejší preklad anglického photographer on a break. O tom, ako sa zo mňa stal fotograf počas pauzy, čo tomu predchádzalo a čo bude možno nasledovať sa s vami chcem podeliť v tomto poste.

Keď som začiatkom októbra začal svojmu okoliu oznamovať že končím s fotením, stretlo sa to s prekvapením. Jedným dychom som ale dodával že to snáď nie je navždy. Moja energia a zdroje dostali nové priority a potrebujem sa sám trošku preorganizovať a nakopnúť. Áno, foteniu, apoň takému „vážnejšiemu“, dávam na chvíľu pauzu. Odovzdal som všetky pravidelné fotenia, odmietol nové možnosti, dokončujem čo mám ešte z pôvodných fotení rozrobené na disku (Oli nezabudol som). Narazil som však na krízu motivácie a tvorivosti a spolu so zmenami, ktoré nám doma nastali mi práve ukončenie fotení prišlo ako jediný rozumný výsledok. Svoj čas a energiu potrebujem venovať tam, kde je to momentálne viac potrebné.

Športový fotograf to nemá vždy najľahšie. Večery a víkendy väčšinou trávi mimo domu, keď sa potom vráti, vrhne sa na spracovanie a odovzdávky. Sám som už narážal pri ostatných foteniach na to, že som sa sám seba pýtal, prečo si to robím a kde chcem zobrať čas a energiu na krok B – vyselektovanie, spracovanie a odovdanie fotiek. Musel som sa do vecí nútiť. A robiť niečo s tým, že sa do toho človek núti, to so sebou samozrejme nenesie očakávané a požadované výsledky. Začnete sa sami seba pýtať, aký to ma celé význam, či to stojí za to a či to robíte vôbec dobre. A ak máte trošku sebakritiky, viete to objektívne zhodnotiť. Ja sám som si uvedomoval, že moje aktuálne nastavenie a situácia okolo mňa ma môže ťahať k negatívnejšiemu hodnoteniu situácie, avšak objektívne – nerobil som to dobre. A to najmä z biznisového hľadiska.

Fotenie mi otvorilo nový pohľad na niektoré veci, spoznal som kopec zaujímavých a skvelých ľudí, zažil zblízka veci, o ktorých mnohí možno snívajú a možno ani netušia aké to je byť v zázemí športových klubov a udalostí. Stali sa počas toho v mojom okolí aj veci, ktoré neboli najpríjemnejšie, ale aj to so sebou život nesie. Pripraviť sa na to nedá, môžete sa len otriasť a ísť ďalej. Väčšina zážitkov a skúseností je však pozitívnych, hoci treba v tom vedieť chodiť. A to je to, čo som zisťoval, že mi nie vždy ide najlepšie.

Vyskúšal som si aj podnikanie, čo bolo pre mňa niečo úplne nové. Najprv živnosť, neskôr s.r.o. popri zamestnaní. No ako vravím, nové skúsenosti. Človek sa učí celý život 🙂 Práve tu som však uvidel, aké je to v konečnom dôsledku náročné, ak podnikaniu nevenujete dostatok zdrojov a pozornosti. Možno aj moje naivné, sčasti podvedomé očakávanie, že „sa to nejako rozbehne“ spôsobilo, že som tomu nevenoval toľko pozornosti, koľko by bolo treba. A div sa svete, „sa“ to nerozbehlo. Čo si človek nevyšlape, to nemá.

Prišlo teda uvažovanie čo ďalej. Nerodilo sa to ľahko, ale postupne som si uvedomil, že s tým musím prestať. Zatiaľ na nedefinovanú dobu. Rozhodol som sa teda odkomunikovať na svojich pravidelných klientov že s fotením končím. Buď existovala alternatíva ku mne, alebo som sa snažil aspoň odporučiť či dohodiť niekoho za seba ako náhradu. Nechcel som si nikde zabuchnúť dvere a mal som snahu ukončiť na tento čas svoje vzťahy férovo a v dobrom, čo si dovolím tvrdiť že sa mi podarilo. Mnohí známi krútili hlavou že to je škoda, nakoniec však pochopili, že to je momentálne to naj, čo môžem spraviť a vyjadrili môjmu rozhodnutiu podporu. Všetkým vám ďakujem, keby som vás menoval, bolo by to na samostatný článok, ale verím že viete kto ste 😉

Rozlúčil som sa teda so svojou technikou, čo sa dalo zabalil do krabice a poslal preč (očakávajte ďalší post), drobnosti rozpredal na facebooku a bazoši. Z peňazí som si však opäť kúpil foťák. To by nešlo, nechať fotenie úplne tak. Prišlo teda k veľkej zmene v mojom zameraní a brande. Zo šporťáka sa stal fotograf počas pauzy, ktorý si fotí pre radosť. Nič ma nenaháňa, klienti, termíny, konkrétne dátumy a časy… Keď mám náladu, zoberiem si foťák len tak naprechádzku, keď sa mi nechce, nechám ho doma.

Od počiatkov svojho fotenia som bol zvyknutý na Canon. Na ich techniku nedám dopustiť a viem, že ak sa raz k serióznemu foteniu budem chcieť vrátiť, budem sa obzerať práve po Canone. Prešiel som však zároveň so zmenou značky aj zmenou technológie, tí čo ma poznajú vedia, že som fotieval na DSLR (Canon EOS 5D Mark IV bol môj hlavný fotoaparát). Prešiel som na bezzrkadlo, ako v dnešnej dobe väčšina fotografov. Čo sa týka značky, mal som mnohé debaty s chalanmi v AQT, ktorí ma nadchli pre Fuji. V mojej brašni, prípadne len tak na ramene, momentálne nájdete Fujifilm X-T4. Ak by ste mali otázky prečo práve Fuji, prípadne na nejaké detaily, môžem rozpracovať v ďalšom poste.

Okrem fotenia pre radosť som sa však rozhodol, sčasti trošku v rámci autoterapie, venovať možno viac času práve svojej grafománii a písaniu blogov. Veľakrát som sa do toho začal púšťať, avšak vždy som narazil na blok v podobe chýbajúcej motivácie či autocenzúry. Tentokrát však volím iný prístup – rovnaký ako k foteniu. Ak bude nápad na post, bude nový post. Ak nebude nápad, post jednoducho nebude, nejde mi o žiadny status influencera 🙂 Ak vás ale niečo konkrétne zaujíma, nech je téma akákoľvek, dajte vedieť, podelím sa o svoj názor 🙂

Vďaka, že ste si našli cestu na tento blog a ak ste to dočítali až sem, okrem vďaky máte aj môj rešpekt a obdiv 🙂 Tak snáď opäť pri niečom ďalšom nabudúce.

Sväťo

Jeden komentár ku “Fotograf počas pauzy

  1. Spätný odkaz:Ako som predal svoju techniku – svatostraka.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *